Pkrek: Doma mám okolo sedemsto originálnych VHS kaziet (Rozhovor)

Tvorba myjavského producenta Pkreka často pripomína filmovú hudbu. Nie je to vôbec náhoda, pretože je veľkým filmovým fanúšikom a filmy sú pre neho hlavným zdrojom inšpirácie. Viackrát z nich aj samploval. Avšak zatiaľ čo väčšina ľudí v dnešnej dobe žije s digitálnymi formátmi, streamovacími službami a predbieha sa v tom, kto uvidí najnovšie filmové a seriálové hity skôr, on doma zapína videoprehrávač, vkladá do neho videokazety a sleduje staré filmy z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, ktoré majú pre neho neopakovateľnú atmosféru. Vďaka VHS kazetám sa spoznal s Tomom zo skupiny Skywalker a spolupracoval s ním na skladbe U Lyin’ z nového albumu +-, ktorý mu vyšiel tento rok pod vydavateľstvom Ajlávmjuzik. O tom, ako sa dostal k tejto netradičnej záľube, ktoré kúsky si zo svojej zbierky cení najviac, aj mnohom inom hovorí v rozhovore.

Spomenieš si ešte, kedy si držal v rukách prvú VHS kazetu? Trávil si ako dieťa veľa času vo videopožičovniach?

Pamätám si to úplne presne. Bolo to v roku 1989. Na to, že som mal necelých päť rokov, mám túto udalosť zafixovanú celkom detailne. Po páde komunizmu sa rodičia vybrali na víkendovú cestu do Nemecka, kde prespávali v aute. Priviezli veľké množstvo vecí, ktoré sme dovtedy nepoznali. Medzi nimi bol aj videoprehrávač a pár čistých kaziet, na ktoré sa dal zaznamenávať obraz a zvuk z televízie. V tej dobe to bola absolútna bomba a ovládač som držal v ruke každý deň. Požičovne VHS ešte neexistovali, takže filmy sme si nahrávali z nemeckých staníc, alebo sa k nám dostali nejaké v anglickom jazyku ako napríklad Terminátor, Votrelci či Batman.

Čím sú pre teba VHS kazety zaujímavejšie v porovnaní s digitálnymi formátmi? Zohráva v tom úlohu aj nostalgia?

Nostalgia bola hlavným spúšťačom tohto môjho zvláštneho koníčka. Distribúcia VHS u nás vypukla okolo roku 1992. V tej dobe pribúdali novootvorené požičovne videokaziet. Pamätám si, že sme si s otcom požičali ako prvé Nekonečný príbeh, Robot Jox a Návrat do Modrej lagúny. Nával zahraničných filmov bol neuveriteľný a nedalo sa stíhať pozrieť všetko. Aj keď som si denne chodil po škole do požičovne pre dva filmy. Ceny boli vysoké. Novinka 50-60 korún. Akčné filmy a horory 30-40 korún. Komédie alebo rozprávky 20-30 korún. Chodil som do požičovní každý deň a niekedy som tam trávil aj dve hodiny pozeraním obalov z filmov.

Filmy k nám prišli s desaťročným oneskorením kvôli chorému minulému režimu, ktorý cenzuroval, čo sa dalo. Kiná bývali plné návštevníkov. Ľudia si každý pozretý film vážili a vedeli sa o ňom rozprávať aj ďalšie dni. Dnes si film stiahneš za pár minút zadarmo a pozeráš, koľkokrát chceš. Kazetu si musel na druhý deň od požičania vrátiť.

Táto činnosť mi, dá sa povedať, dosť chýbala. Keďže nepozerám filmy tejto doby, tak sa týmto spôsobom vraciam do deväťdesiatych rokov. Je to taký hrejivý pocit, ako keď sa vrátiš po dvadsiatich piatich rokoch na miesta, kde si vyrastal alebo zažil niečo výnimočné.

Kedy si začal budovať svoju zbierku VHS kaziet a koľko kusov v nej momentálne máš? Kde ich nakupuješ a v akých sumách sa pohybujú ich ceny?

Zbierku som začal zhromažďovať asi pred rokom. Pri nástupe DVD formátu som rozpredaj videopožičovní nevyužil. V puberte som sa celodenne venoval skateboardingu a neskôr dídžejingu, takže na filmy som už moc ani nemyslel a nenašiel si na ne čas.

Momentálne mám doma okolo sedemsto kusov originálnych VHS kaziet, ktoré išli buď do videopožičovní alebo na pulty predajní. V roku 1995 som na desiate narodeniny dostal VHS Brainscan, ktorú som si sám vybral. Zaujal ma obal a herca Edwarda Furlonga som dobre poznal z Terminátora. Táto VHS vtedy stála v obchode 600 korún. Kto by už dnes takto nakupoval filmy? Nájdu sa zberatelia, ktorí sú ochotní odkúpiť raritnú VHS za väčšie sumy, než za aké sa predávali vtedy. Cena raritnej VHS bude iba stúpať. Ťažko určiť cenu. Každý si VHS cení inak. Stalo sa mi už, že som dostal kazety zadarmo a neskôr som ich rozpredal a zohnal si filmy, ktoré cením.

Raz mi kamarát vravel, že prečo nezbieram VHS z americkej distribúcie. Odpoveď je jednoduchá. V Spojených štátoch sa šírili milióny kusov, ale u nás a v Česku to mohli byť stovky, možno tisícky. Za ten čas sa VHS buď zničili alebo zlikvidovali. Dnes sa u nás pohybujú možno desiatky kusov určitých VHS filmov, ktoré majú aj cenený dabing. Paradoxne tie najhoršie filmy, ktorým vravíme trash snímky, sú najdrahšie. Je ich totiž malé množstvo a zohnať ich je veľmi náročné. Pre nás zberateľov sú ale tieto filmy krásne a zábavné. Béčkové filmy mali určité čaro. Nejakú genialitu v nápadoch. A tieto nápady boli prvotné. Dnes sa nápady už iba opakujú a vykrádajú sa prvotné snímky. Mám rád poctivé efekty osemdesiatych rokov. Ručne vyrobené makety a kulisy, buď v miniatúrach, alebo častokrát aj v reálnej veľkosti.

Zameriavaš sa na nejaký žáner?

V mojej zbierke majú najväčšie zastúpenie raritné horory a sci-fi filmy. Ovšem nie tie najznámejšie mainstreamové kinohity.

Ktoré kúsky si ceníš najviac a prečo? Sú nejaké VHS kazety, ktoré hľadáš, ale ešte sa ti ich nepodarilo nájsť?

Cením si hlavne kazety, ku ktorým mám vzťah z detstva. Buď som si ich požičal vo videopožičovni, alebo som tie filmy videl v tej dobe v kine. Niektoré VHS si ale nechám aj z dôvodu, že majú pekný artwork obalu, alebo, ako som už spomínal, že sa ťažko zháňajú a má ich iba pár zberateľov. Z tých mainstreamovejších filmov mám už skoro všetko, čo som chcel. Tam mi chýba možno päťdesiat kusov. Tých menej známych je ešte veľké množstvo a možno sa mi ani nepodarí daný film zohnať. Ďalšia vec je aj to, že o niektorých filmoch som doteraz netušil. Pochádzam z malého mesta, tak aj prísun VHS filmov do požičovní bol v porovnaní s takou Prahou dosť obmedzený. Často ma aj dnes prekvapí, aké filmy u nás vyšli.

Starý český dabing bol veľmi dobrý a vtipný. Máš nejaký obľúbený film, ku ktorému sa rád vraciaš práve kvôli nemu?

Určite áno. Pri mnohých filmoch mám tento kino dabing či VHS dabing v pamäti od detstva. Veľmi ma baví dabing, ktorý bol vo filmoch z Intersonicu. Bola to jedna z prvých distribúcií a pôvodne bola slovenská. Preto majú aj niektoré filmy slovenský aj český dabing. Richard Stanke nadaboval veľa akčných filmov. Klasické hongkongské mlátičky ako Ultra Force či Red Force. V Česku boli asi najznámejší Jiří Pomeje, Pavel Trávníček, Marek Vašut a iní.

Prvotne ale neboli ani tieto dabingy. Našlo sa pár nadšencov, ktorí filmy dabovali doma pomocou videorekordéru a audiorekordéru. Takže, počas prehrávania filmu tento človek live nahrával preklad, ktorý bol dosť osekaný. Tak vznikal jednohlasný dabing, ktorý sa šíril kópiami filmov medzi ľudí. U niektorých oficiálne vydaných filmov bolo niečo podobné. Simultánny dabing, kde bolo počuť v pozadí pôvodný jazyk a dabing jednej alebo viacerých osôb, ktoré pôvodný dabing prekrývali. Bolo teda počuť v nahrávke dva jazyky. Napríklad v Robocopovi, Kukuričných deťoch a veľa ďalších. Častokrát sa stávalo, že jeden herec daboval aj tri postavy v jednom filme. Bolo tam veľa vtipných momentov, ale hlavne vtipných hlášok, ktoré si niekedy herci pri dabovaní aj vymysleli. Spomínaný Jiří Pomeje v Detskej hre nadaboval Chuckyho tak, že sa nedá na tom nezasmiať.

Ako sa odráža tvoj vzťah ku kinematografii v tvojej tvorbe? Do akej miery sa inšpiruješ filmami pri skladaní?

Je to moja najväčšia inšpirácia. Bez filmov a tej doby by som dnes asi hudbu nerobil. V začiatkoch produkcie som často filmy samploval. Chystal som aj projekt, na ktorom som chcel použiť sample z daného hororu a raper mi mal do toho zarapovať príbeh toho filmu. Žiaľ, nedokončil som to, ale niektoré tie beaty boli použité. Napríklad na Luzerovom albume Nepochopený v skladbe Uprostred paneláku je sampel z Nočnej mory v Elm Street 3. Alebo opäť na Luzerovom albume UJKD je v skladbe Bez teba sampel z Chuckyho Detskej hry. S Luzim sme nahrali aj skladbu Evil Dead 2, v ktorej som použil sampel práve z tejto snímky. Spravili sme k nej videoklip so zostrihanými zábermi z filmu. Ako fanúšikovia sme tak prejavili poctu tomuto subžánru nazývanému splatter horor. Dnes ma hudba z filmov veľmi ovplyvňuje a myslím si, že je to aj počuť na mojich albumoch. Sci-fi vplyv je nepopierateľný. Jeden album som mal dokonca nazvaný Blízke stretnutie a celý bol tematicky zameraný na témy okolo sci-fi filmov a UFO. Častokrát mi ľudia hovoria, že im moja hudba pripadá ako z filmu alebo ako soundtrack z počítačovej hry. Mňa takýto názor len teší. Vo filmovej hudbe mám viacerých obľúbených skladateľov ako Alana Silvestra, Harolda Faltermeyera a iných. Často sa pri filme zameriam na soundtrack a prestanem vnímať obraz.

Podarilo sa ti k VHS kazetám priviesť aj syna? Alebo má skôr bližšie k digitálnym formátom ako väčšina dnešných detí?

Kubko si našiel v mojej zbierke veľa kúskov, ktoré si vždy rád vytiahne, keď príde ku mne cez víkend. Má rád Gremlins, Robocopa alebo menej známy rodinný film s prvkami hororu Čarodějky. Som rád, že mu môžem takéto niečo ukázať a asi bude veľkou výnimkou medzi svojimi rovesníkmi, ktorí také niečo nikdy nezažijú alebo sa o tomto formáte ani nedozvedia. Dnes sa točia filmy, ktoré sa berú moc vážne a nenájdu sa v nich vtipné momenty. Teda, pokiaľ nepočítam komédie. Takže, aj pre školáka sa nájdu medzi staršími akčnými filmami snímky, ktoré sú vhodné na to, aby ich videl. Napríklad film Kouzlo draka, čo je pekné kung-fu fantasy. Vlastne som bol mladší než on, keď sa ku mne dostávali filmy, ktoré by som mu určite ešte nedovolil pozerať.

Myslíš si, že VHS kazety môžu zažiť návrat, aspoň čiastočný, ako MC kazety, keď Justinovi Bieberovi, The Weekndovi, Princeovi a niektorým ďalším interpretom vyšli nedávno albumy na tomto médiu, alebo sú už definitívne minulosťou a záležitosťou úzkej komunity zberateľov?

Myslím si, že tento formát je už mŕtvy a ľudia sú pohodlní sa niečím podobným zaťažovať. Skladovanie alebo aj taká obyčajná vec, akou je pretočenie pásky po dopozeraní filmu, sú už v dnešnej dobe nekomfortné. Taktiež videoprehrávač vyžaduje pravidelnú údržbu, keďže sa mu špinia časti od ojazdenej pásky a iných vplyvov. Čo sa týka zvuku a obrazu, ľudia sú už dnes rozmaznaní a niečo takéto by už asi neprekusli.

V Česku je ešte nadšenec, ktorý má otvorenú videopožičovňu. V nej má väčšinou iba dévedečka a chodí k nemu pár nadšencov utratiť peniaze za požičanie filmu. Čítal som ale článok, v ktorom písali, že v Spojených štátoch budú otvárať videopožičovne a k nim požičiavať aj videoprehrávač. Takže, všetko je možné. Ja by som však nechal túto kultovú záležitosť tam, kde zažila najväčší boom a nekazil čaro tej doby. Kto zažil, ten zažil a kto nie, zažije zas niečo nové. Aj dnešné formáty budú časom mŕtve, ako je dnes VHS.